Keď sme pred pár rokmi absolvovali s manželom predmanželskú prípravu, kňaz sa nás, prítomných párov opýtal: „Pohádali ste sa niekedy už tak poriadne?“ A tým, ktorí na túto otázku odpovedali váhavo alebo „nie“, tak trochu nadnesene poradil, aby do manželstva nevstupovali, kým sa poriadne nepohádajú.
            Treba poznať pred vstupom do manželstva, ako partner reaguje v kritických situáciách. Či je ochotný počúvať druhú stranu, alebo chce za každú cenu presadiť len vlastný názor. Či pri hádke partnera nezosmiešňuje, neuráža. Či vie povedať „odpusť“ a sám prijať prosbu o zmierenie.    
            Nemožno očakávať, že dvaja ľudia, ktorí sa majú radi, budú celý život prežívať idylickú lásku bez napätia a vzájomných stretov. Je potrebné prijať konflikty ako súčasť vzťahu a učiť sa prispôsobovať jeden druhému. Je žiaduce, aby partneri o problémoch hovorili. Psychológovia potvrdzujú, že ak problém vznikne, nie je dobré „zamiesť ho pod koberec“. Mnohé krízy v manželstve vznikajú z toho, že manželia problémy neriešia, strkajú pred nimi hlavy do piesku, tvária sa, že neexistujú, odmietajú o nich komunikovať. Čakajú, že sa vyriešia samy, ale ony sa kumulujú. A keď to raz vybuchne, je z toho skutočný požiar. V každom prípade je lepšie, ak ľudia spolu komunikujú, i keď má debata búrlivejší priebeh, ako keď všetko uchovávajú v sebe.
            Na druhej strane treba počúvať sv. Pavla: „Hnevajte sa, ale nehrešte! Slnko nech nezapadá nad vaším hnevom.“ (Ef 4,26) Hádka nemá plodiť hriech. Konštruktívnejšie ako hľadanie vinníka je ochota uvedomiť si svoj vlastný podiel viny a hľadať príležitosť k zmiereniu. Čakať, že príde ten, ktorý má viac viny na konflikte, nie je vhodným riešením – niekedy to  každý z partnerov očakáva od toho druhého. Nie každý odpúšťa rovnako ľahko, preto je dobré, ak mu ten „ľahšie odpúšťajúci“ v tomto pomôže. Niekedy to môže unavovať, ale aj Ježiš hovorí o neustálom odpúšťaní – nie 7-krát, ale77-krát. A ruku na srdce – ak ja napomáham urovnávať v manželstve konflikty, nie je partner mne nápomocný v niečom inom, v čom zasa pokrivkávam ja?
            Takisto je v hádke vhodné udržať riešenie konfliktov na vecnej úrovni – ak manžel nedodržal sľúbené slovo a nenašiel si čas pre rodinu na víkend, treba hovoriť o tomto probléme, a nie vyťahovať všetky staré hriechy. Dobré je o tom hovoriť v prvej osobe – teda vyjadriť, ako problém prežívam ja, napr. „mňa zraňuje, keď...“, „viac by mi vyhovovalo, keby si...“ a nie hneď zasypať kritikou druhú stranu: „ty neustále spôsobuješ, že,...“, „si celý otec!“ Dôležitá je v konflikte schopnosť počúvať druhú stranu a dať jej priestor, aby sa mohla vyjadriť. Neupozorňovať na malichernosti, naopak, využiť príležitosť na pochvalu. Niekedy je dobré nechať ochladnúť emócie a nájsť si iný príhodný čas na riešenie konfliktu.
            Dobrá a zrelá komunikácia medzi partnermi je skutočným umením, ktorému sa treba učiť celý život. A pri tom všetkom ako najdôležitejšie nad tým by mala byť láska, ktorá, ako hovorí Božie Slovo, vždy „prikryje množstvo hriechov“ (1 Pt 4,8).

Manželstvo vyžaduje dokonalú prípravu. Obstoja iba tí, čo absolvovali školu Kristovej lásky, milosrdenstva a odpúšťania.
                                                                                                                                 Ján Pavol II.